Pekelná jama uprostred púšte: Ohnivý kráter horí už 50 rokov a vedci nevedia, ako ho uhasiť

21.4.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/Daan Kloeg).

Predstavte si miesto, kde zem doslova horí pod nohami, kde plamene šľahajú z obrovskej diery v zemi už päť desaťročí bez prestávky. Nie, nie je to scéna z fantasy filmu ani biblický obraz pekelných múk. Je to skutočný prírodný fenomén známy ako Darvaza alebo „Brána do pekla“ – masívny plynový kráter v Turkménsku, ktorý horí nepretržite od roku 1971. Tento ohnivý zázrak priťahuje dobrodruhov z celého sveta, ktorí túžia na vlastné oči vidieť tento fascinujúci úkaz, ktorý vyzerá, akoby niekto skutočne otvoril bránu do podsvetia.

kráter Darvaza v noci — Pohľad na „Bránu do pekla“ po zotmení odhaľuje skutočnú majestátnosť tohto prírodného fenoménu. Ohnivý kráter s priemerom 70 metrov vytvára v noci fascinujúcu svetelnú šou, ktorá osvetľuje okolitú púšť do oranžova. Plamene šľahajúce z hlbín zeme vytvárajú dojem, akoby sa skutočne otvorila brána do podsvetia.
Foto: shutterstock.com/Daan Kloeg

Darvaza sa nachádza v púšti Karakum v Turkménsku a predstavuje jeden z najzvláštnejších geologických úkazov na našej planéte. Tento horúci kotol s priemerom približne 70 metrov a hĺbkou 30 metrov vytvára v noci nezabudnuteľnú svetelnú šou viditeľnú na kilometre ďaleko. Plamene živené zemným plynom vytvárajú takmer nadprirodzenú atmosféru.

Ako sa zrodila „Brána do pekla“: Sovietsky experiment, ktorý sa vymkol kontrole

História tohto ohnivého krátera sa začala písať v roku 1971, keď sovietski geológovia prišli do púšte Karakum hľadať ložiská ropy a zemného plynu. Pri prieskumných prácach narazili na obrovskú podzemnú dutinu naplnenú zemným plynom. Vrtná súprava sa prepadla a vytvorila masívny kráter. Z diery začal unikať metán, ktorý predstavoval vážne nebezpečenstvo pre okolie.

Geológovia sa rozhodli plyn zapáliť v presvedčení, že vyhorí za niekoľko týždňov. Nikto vtedy nepredpokladal, že plameň bude horieť ešte o 50 rokov neskôr. To, čo malo byť krátkodobým bezpečnostným opatrením, sa premenilo na jeden z najdlhšie horiacich požiarov na svete. Sovietski vedci výrazne podcenili množstvo zemného plynu ukrytého pod povrchom.

Turistická atrakcia, ktorá vás vydesí aj očarí

Napriek svojej odľahlej polohe uprostred púšte sa „Brána do pekla“ stala jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií v Turkménsku. Odvážni cestovatelia podnikajú náročnú cestu cez púšť, aby mohli stáť na okraji tohto ohnivého krátera. Zážitok je najintenzívnejší po zotmení, keď plamene vytvárajú hypnotizujúcu žiaru osvetľujúcu celé okolie.

Návštevníci opisujú pocity strachu zmiešané s úžasom. Horúčava sálajúca z krátera je citeľná už z diaľky a zvuk horiaceho plynu pripomína hukot obrovského horáka. Mnohí turisti popisujú, že pohľad do krátera vyvoláva skutočne mystický zážitok – akoby nazerali do iného sveta. Niektorí dobrodruhovia dokonca prespávajú v stanoch v blízkosti krátera, aby mohli pozorovať tento prírodný fenomén celú noc.

kráter Darvaza cez deň — Denný pohľad na kráter Darvaza odhaľuje jeho obrovské rozmery a dramatickú štruktúru. Viditeľné sú jednotlivé vrstvy hornín a pôdy, ktoré sa prepadli pri vzniku krátera v roku 1971. Aj za denného svetla sú plamene jasne viditeľné, hoci ich intenzita vynikne najmä v noci.
*Foto: shutterstock.com/Daan Kloeg*

Environmentálna časovaná bomba alebo prírodný zázrak?

Horiaci kráter Darvaza vyvoláva medzi environmentalistami zmiešané pocity. Na jednej strane predstavuje masívny zdroj emisií metánu a oxidu uhličitého, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Z tohto pohľadu predstavuje „Brána do pekla“ environmentálny problém.

Na druhej strane, paradoxne, horenie metánu je v istom zmysle environmentálne prijateľnejšie než jeho priamy únik do atmosféry. Metán je totiž ako skleníkový plyn približne 25-krát účinnejší než oxid uhličitý. Pri horení sa metán premieňa práve na oxid uhličitý a vodu. Niektorí vedci preto argumentujú, že zapálenie krátera bolo z dlhodobého hľadiska menším zlom.

kráter Darvaza a turisti — Turkménska vláda stojí pred dilemou. Na jednej strane predstavuje kráter unikátnu turistickú atrakciu. Na druhej strane horenie predstavuje plytvanie cennými prírodnými zdrojmi a environmentálnu záťaž.
*Foto: shutterstock.com/Martpod*

Pokusy o uhasenie: Prečo „Brána do pekla“ stále horí?

V roku 2010 vtedajší turkménsky prezident nariadil odborníkom, aby našli spôsob, ako oheň uhasiť. Dôvodom boli nielen environmentálne obavy, ale aj snaha o využitie cenných zásob zemného plynu. Napriek viacerým pokusom však kráter horí dodnes. Problém spočíva v tom, že nikto presne nevie, aké veľké sú zásoby plynu pod kraterom.

Vedci navrhli rôzne metódy uhasenia – od masívneho prívodu vody až po špeciálne hasiace látky. Všetky tieto riešenia však narážajú na praktické problémy. Lokalita je odľahlá, prístup k dostatočnému množstvu vody v púšti je obmedzený a existuje riziko, že by plyn mohol začať unikať na iných miestach, potenciálne bližšie k obývaným oblastiam.

Budúcnosť „Brány do pekla“: Vyhasne niekedy?

Otázka, ktorú si kladú vedci aj laici, znie: Ako dlho ešte bude „Brána do pekla“ horieť? Odpoveď závisí od množstva zemného plynu, ktorý zostáva pod povrchom. Niektorí geológovia odhadujú, že kráter by mohol horieť ďalšie desaťročia, možno aj storočie. Iní sú presvedčení, že zásoby plynu sa postupne vyčerpávajú.

Turkménska vláda stojí pred dilemou. Na jednej strane predstavuje kráter unikátnu turistickú atrakciu. Na druhej strane horenie predstavuje plytvanie cennými prírodnými zdrojmi a environmentálnu záťaž. Najnovšie štúdie naznačujú, že by mohlo byť technicky možné oheň uhasiť a začať kontrolovanú ťažbu zostávajúceho plynu.

„Brána do pekla“ v Turkménsku predstavuje fascinujúci príklad toho, ako ľudský zásah do prírody môže vytvoriť fenomén, ktorý pretrváva desaťročia. Tento ohnivý kráter, ktorý vznikol ako dôsledok neúspešného geologického prieskumu, sa stal ikonickým miestom, ktoré priťahuje pozornosť celého sveta. Či už bude horieť ďalších päťdesiat rokov alebo vyhasne v blízkej budúcnosti, „Brána do pekla“ zostane navždy zapísaná v histórii ako mimoriadny prírodný úkaz, ktorý vznikol ľudským pričinením. Ak by ste mali možnosť, odvážili by ste sa stáť na okraji tohto ohnivého krátera? Napíšte nám do komentárov!