Päť pilierov japonského vzdelávania, ktoré by sme mali zaviesť aj na Slovensku

29.4.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: youtube.com/@BrutIndia).

Predstavte si školský systém, kde deti do 10 rokov nepíšu žiadne testy, nemajú známky a napriek tomu dosahujú špičkové výsledky. Kde neexistujú školníci, pretože upratovanie je súčasťou výchovy a kde dochádzka dosahuje takmer 100%. Nie, nie je to utópia – je to realita japonského vzdelávacieho systému. Krajina vychádzajúceho slnka dlhodobo patrí medzi najvzdelanejšie národy sveta a ich prístup k výchove detí v ranom veku by mohol byť inšpiráciou aj pre naše školy. Čo robia Japonci inak a prečo sú považovaní za jeden z najmúdrejších národov na svete?

deti upratuju, japonska škola — Japonskí školáci počas každodenného upratovania „o-soji“. V japonských školách neexistujú školníci – žiaci sa sami starajú o čistotu priestorov, čo ich učí zodpovednosti a tímovej práci.
*Foto: youtube.com/@BrutIndia*

Kým slovenské deti už od prvého ročníka základnej školy zažívajú stres z testov a známok, japonský vzdelávací systém stavia na úplne iných základoch. Japonci veria, že prvé roky školskej dochádzky by mali byť venované budovaniu charakteru, nie memorovaniu faktov.

Žiadne testy do štvrtého ročníka: Prečo Japonci odkladajú skúšanie detí

V japonských školách žiaci nepíšu žiadne testy, kým nedosiahnu štvrtý ročník. Japonci veria, že v tomto veku je potrebné deťom odovzdať dôležitejšie poznatky, než tie, ktoré sa dajú otestovať na papieri. Namiesto stresu z písomiek sa deti učia základné hodnoty, ktoré im pomôžu stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti.

Japonský vzdelávací systém stavia na presvedčení, že akademické vedomosti prídu prirodzene, keď dieťa získa správne návyky a postoje. Preto sa v prvých rokoch školskej dochádzky sústredia na budovanie charakteru a pestovanie lásky k učeniu.

Úcta a správne správanie: Základ japonskej výchovy

Prvým pilierom japonského vzdelávacieho systému je výučba správneho správania a úcty ku všetkým ľuďom bez ohľadu na ich finančné postavenie. Deti sa od útleho veku učia, ako sa správať k starším, rovesníkom aj mladším. Úcta nie je len prázdnym pojmom, ale prejavuje sa v každodenných situáciách.

V japonských školách sa deti učia, že každý človek si zaslúži rešpekt bez ohľadu na to, či je riaditeľom veľkej spoločnosti alebo upratovačom. Táto filozofia vytvára spoločnosť, kde sa ľudia správajú k sebe slušne, čo vedie k menšiemu množstvu konfliktov a lepšej spolupráci.

Žiadni školníci: Ako upratovanie učí zodpovednosti

V japonských školách nenájdete školníkov – žiaci sa delia o povinnosti a plne preberajú zodpovednosť za upratovanie priestorov školy. Tento systém, známy ako „o-soji“ (veľké upratovanie), je každodennou rutinou v japonských školách.

Po vyučovaní sa žiaci rozdelia do skupín a každá skupina má na starosti určitú časť školy. Niektorí zametajú chodby, iní umývajú toalety, ďalší utierajú prach v triedach. Táto aktivita učí deti nielen praktickým zručnostiam, ale aj zodpovednosti za spoločný priestor a podporuje tímovú prácu.

Ochrana životného prostredia: Od malička súčasťou výchovy

Tretím dôležitým prvkom je dôraz na ochranu životného prostredia. Študenti sa od útleho veku učia, aké dôležité je vážiť si prírodu a chrániť ju. Environmentálna výchova nie je len teoretickým predmetom – deti sa aktívne zapájajú do ekologických aktivít.

V mnohých japonských školách majú deti na starosti pestovanie zeleniny a ovocia v školských záhradách, čo im pomáha pochopiť, odkiaľ pochádza jedlo. Tento praktický prístup vedie k tomu, že japonské deti majú hlboko zakorenenú úctu k prírode a prirodzene sa správajú ekologicky.

Vzdelávanie pre vedomosti, nie pre známky

V nižších a stredných ročníkoch sa žiakom nedávajú známky, čo odstraňuje zbytočný stres a súťaživosť. Namiesto toho sa deti učia pre radosť z poznávania a pre praktické využitie vedomostí v živote.

Tento prístup vedie k tomu, že japonské deti majú prirodzenú zvedavosť a túžbu po vedomostiach. Neučia sa preto, aby dostali dobrú známku, ale preto, že chcú rozumieť svetu okolo seba. Výsledkom je, že keď neskôr začnú dostávať známky, pristupujú k nim s väčšou vyrovnanosťou.

deti v jedalni, škola Japonsko — Vyučovanie v japonskej základnej škole sa zameriava na budovanie charakteru a sociálnych zručností. Do štvrtého ročníka deti nepíšu žiadne testy a nedostávajú známky, čo vedie k prirodzenej túžbe po vedomostiach.
*Foto: youtube.com/@CafeteriaCulture*

Zdvorilosť a dochvíľnosť: Základné kamene úspechu

Piatym kľúčovým prvkom je dôraz na zdvorilosť a dochvíľnosť. Tieto hodnoty sa považujú za základné kamene úspešného života. Deti sa učia, že príchod načas nie je len otázkou slušnosti, ale aj prejavom úcty k času ostatných.

Japonské školy majú prísne pravidlá týkajúce sa dochvíľnosti a žiaci ich berú veľmi vážne. Výsledkom je, že dochádzka v japonských školách dosahuje takmer 100%. Zdvorilosť sa prejavuje v každodennej komunikácii – žiaci sa učia, ako správne pozdraviť, poďakovať a ospravedlniť sa.

Japonský vzdelávací systém nám ukazuje, že existuje aj iná cesta než neustále testovanie a známkovanie detí od útleho veku. Dôraz na budovanie charakteru, samostatnosť a radosť z učenia prináša pozoruhodné výsledky. Japonské deti patria medzi najvzdelanejšie na svete, a to nielen v akademických predmetoch, ale aj v sociálnych zručnostiach.

Možno by stálo za to, aby sme sa aj na Slovensku inšpirovali niektorými prvkami japonského vzdelávacieho systému. Menej testov a známok v prvých ročníkoch a väčší dôraz na budovanie charakteru by mohli priniesť pozitívne zmeny aj do našich škôl.

Čo si myslíte o japonskom vzdelávacom systéme? Mohli by sme niektoré jeho prvky zaviesť aj na Slovensku? Podeľte sa o svoje názory v komentároch!